My sme tu doma
je divadelné predstavenie naštudované súborom Divadelného centra v Nitre, ktoré uvádzajú pre študentov stredných škôl naprieč Slovenskom. Predstavenie bojuje proti extrémizmu a snaží sa otvoriť oči mladým ľuďom, aby boli vnímaví k tomu, čo sa deje okolo nich.
Po predstavení je diskusia. My sme mali tú česť, že nás divadlo oslovilo ako hlavných diskutujúcich. A tak sme absolvovali 2 predstavenia v Nových Zámkoch a 1 v Lučenci. Spolu sa ich zúčastnilo asi 1200 stredoškolákov.
Mali sme pocit, že ich naše dlhoročné skúsenosti v rómskej problematike zaujali. Snáď sa nám podarilo prispieť k dobrej myšlienke.
Na plagátiku k divadelnému predstaveniu „My sme tu doma“ sa uvádza:
Týmto sloganom sme v roku 2011 vítali všetkých, ktorí prišli na Majstrovstvá sveta v hokeji. Namiesto vety „vitajte, cíťte sa tu ako doma“, ktorú nám vštepovala slušná výchova a ktorá svedčí o našej pohostinnosti, sme hlasno oznamovali: sme to my, kto je tu doma, vy ste odinakiaľ, cudzí, na návšteve, prišli ste na chvíľu. Čo by ste si pomysleli, keby ste prišli na návštevu a privítali by vás touto vetou?
O pár rokov neskôr ľudia si na námestiach prajú „pekný biely deň“ a sociálne siete sa hemžia útokmi na kohokoľvek, na koho sa ukáže prstom alebo klikom. Žijeme v krajine, unikátnej pestrosťou jazykov a kultúr, Slováci, Maďari, Rómovia, Rusíni, Židia, Nemci, Česi, Kórejci, Vietnamci, Libanonci, Srbi a mnohí ďalší spolu nažívajú na území, kde sa odjakživa miešalo mnoho národov, jazykov i kultúr. Veľké okamihy začínajú v malých, naoko nevšimnuteľných detailoch.
Premýšľame nad tým, kto je ten, koho chceme vyhnať za hranice? Komu prajeme smrť? Komu chceme odmietnuť pomoc? Ako vyzerá, ako sa volá, čo ho zaujíma, čo ho trápi? Alebo si necháme vnútiť predstavu, že to nie sú ľudia, iba bezmenný dav, ktorý je potrebné vyhnať alebo vyhubiť alebo pred ním proste zatvoriť hranice?
Hlavnými postavami inscenácie sú dvaja kamaráti. Poznajú sa od detstva, vyrástli spolu. Mariána bavia bojové umenia a možno by raz chcel byť vojakom. Pripojí sa ku skupine brancov, ktorá cvičí v lese a nadchne sa pre ich filozofiu obrany Slovenska pred všetkými, čo mu chcú škodiť. Števa baví maľovať, fotiť, natáčať videá. Kamarátove aktivity sa mu síce nepáčia, ale keď ho požiada o pomoc, nemôže mu ju odmietnuť. Dá sa pomôcť kamarátovi, aj keď konám proti vlastnému presvedčeniu? Je nebezpečnejšie zradiť vlastné ideály alebo blízkeho? Ako ďaleko môžu siahať dôsledky našich rozhodnutí?
Možno je dobré sa občas pozrieť na príbeh iných a na chyby, ktorých sa dopúšťajú, aby sme sa vyvarovali vlastných. Možno si treba pripomenúť niektoré momenty z histórie. A možno sa stačí na každého pozerať ako na jedinečného človeka s menom a príbehom, ktorý sa tomu nášmu podobá tak veľmi, ako sa od neho líši.
